Po prvý raz v škôlke
To, že dieťa začne chodiť do škôlky je akýmsi prvým stupienkom do spoločnosti. Najmä
pre deti, ktoré nemajú starších súrodencov, ani sa veľmi nestretávajú s inými deťmi.
Po nástupe do kolektívu sa môžu objaviť problémy, ako na strane dieťaťa, tak aj rodičov.
Niektoré deti si v novom prostredí zvyknú ľahko, tešia sa a ráno v šatni vám ani nestihnú
dať pusu a už utekajú za hračkami, kamarátmi... Iné sa síce tešia, ale po prvých dňoch, keď
zistia, že je to „navždy“, môžu začať škôlku odmietať a na prispôsobenie sa novej situácii
potrebujú viac času.Zmeny
Škôlka znamená pre dieťa častokrát niečo úplne iné, než pozná z rodiny: iný režim dňa,
mnoho ďalších detí, s ktorými sa treba podeliť o hračky, akceptovanie cudzej osoby – pani
učiteľky – ako aj osoby kľúčovej. Požiadavky nie sú hneď vyslyšané, niekedy nie sú splnené
vôbec.
Skúšajte odlúčenie
Vaše dieťa by sa v tomto čase malo vedieť istý čas zaobísť bez matky a otca. Ak ho v rámci
prípravy na škôlky na istý čas zveríte babičke, kamarátke, susede, umožňujete mu získať
vedomie, že ho neopúšťate navždy, ale že sa vždy vrátite.Stretajte sa s rovesníkmi
Je dobré, pokiaľ dieťa prichádza do kontaktu s približne rovnako starými deťmi, mohlo si
trénovať vychádzanie s nimi, schopnosť podeliť sa, prípadne spoločne sa hrať (spoločnej
– kooperatívnej – hre sa deti začínajú venovať okolo 3. roku).
Dobrým miestom sú materské centrá, detské ihriská alebo spoločenstvo vašich kamarátok
s ich detičkami.
Fyzická náročnosť
Deti po nástupe do škôlky bývajú viac unavené. Rýchlo vyčerpajú svoje zdroje energie,
pretože deň v škôlke je pre nich spočiatku veľmi únavný. Niekedy môžu byť podráždené
a reagovať inak, než ste boli doteraz zvyknutí.
Preto v prvých dňoch pobytu v škôlke neplánujte už žiadne väčšia aktivity, ako napr.
nákupy, návštevy. Radšej sa s drobcom porozprávajte o jeho nových zážitkoch a doprajte
mu oddych.
Dovoľujeme si dať Vám do pozornosti tento informačný list. Jeho úlohou je pomôcť Vám
ale aj nám. Predovšetkým však nášmu novému škôlkarovi, Vášmu dieťaťu. Obvykle je
ťažké nájsť dostatok času na vysedávanie a počúvanie dobre mienených rád od učiteliek
Vašich detí a nám učiteľkám zas nevyhovujú rozhovory o Vašich maličkých medzi dverami.
Radi by sme teda touto cestou pomohli preklenúť Vašim deťom, Vám aj nám toto náročné
obdobie.
V prvom rade si položte otázku: „Je moje dieťa pripravené a schopné ísť do materskej
školy?“
Hľadajte spoločne odpovede na tieto otázky:
- Komunikuje moje dieťa?
- Rozpráva zrozumiteľne?
- Má primeranú slovnú zásobu?Dieťa nemusí mať v tomto veku bohatú slovnú zásobu, reč sa rozvíja postupne, deti majú
dokonca tendenciu rozprávať len naozaj to čo potrebujú, hoci v hlavičkách toho majú
oveľa viac.
Rečou dieťa vyjadruje svoje biologické potreby, ktoré sú v tomto veku najdôležitejšie:
„Treba mi cikať.“ „Som hladný.“ „Som smädný.“
Keď dieťa nekomunikuje alebo komunikuje len s Vami, adaptačný proces bude náročnejší.
Nič vážne sa však nedeje, len musíme byť trpezliví. Aj my aj Vy.
Ďalšie otázky pre Vás:
- Vie si moje dieťa samostatne obuť papučky?
- Obliecť aspoň jednu ponožku či nohavičky (slipy) ?
- Vie sa samostatne napapať?
Ak vie je to výborné. Ak nevie nič sa nedeje. Musíme ho to naučiť. AJ MY aj VY. Predstavte
sa sami seba ako ste doma so svojim dieťaťom. Idete von. Ideme sa obliekať. Zoberieme
jednu mikinu, jedny topánky, prípadne vetrovku, čiapku a hotovo. Predstavte si náhradnú
mamu v materskej škole. Zoberie 20 alebo 24 mikiniek. vetroviek, čiapok, topánok... Preto
sa deti musia učiť byť samostatné! Tu potrebujeme spolupracovať a ťahať spoločne
za jeden koniec.Musíte byť trpezliví a vydržať aj keď Váš miláčik bude pri obliekaní protestovať, kričať
a hádzať sa o zem.KĽUD! Vydržať! Sme dospelí či nie?! To isté je s papaním. Nechceme
aby dieťa bolo hladné. Ak nevie držať lyžicu, budeme ho to učiť. Ak však nevie prežúvať
a prehĺtať tuhú stravu, lebo ju jedlo mixovanú (často sa stretávame s týmto javom) bude
hladné. Zase je samozrejme ľahšie zvládnuteľné nakŕmiť jedno dieťa ako 20 detí.
Nechávajte deti doma papať samostatne. Dajte im na to dostatok času a nehnevajte sa
ak urobia neporiadok.
Otázky:
- Ako obliekam svoje dieťa do MŠ?
- Aké papučky som mu kúpil?
- Čo mu dám na obutie?
Možno sa Vám zdá že preháňame, ale verte tomu že vhodné obutie a oblečenie Vášho
dieťaťa je veľmi dôležité aj preň aj pre nás. Tu nám dovoľte poradiť a pomôcť Vám
z praxe. Dieťa potrebuje v prvom rade voľné a nenáročné oblečenie. Tepláčiky
samozrejme aj na prezlečenie, normálne tielko, tričko či už s dlhým alebo s krátkym
rukávom podľa potreby. Oblečenie plné gombíkov, zipsov a patentov môže byť síce
pekné ale absolútne nepraktické. Všetky deti sú krásne a nemusia mať ani to
najmodernejšie oblečenie. Vaše deti sa budú oveľa lepšie a šťastnejšie cítiť v oblečení,
ktoré postupne zvládnu aj samé. Chceme predsa aby sa z nich stali samostatní
a sebavedomí jedinci, ktorí sa nemusia trápiť s jedným nezvládnuteľným gombíkom
a čakať kým sa pani učiteľke uvoľnia ruky a príde ho poobliekať. Papučky by mali byť
dostatočne veľké a na celú nohu. Nevhodné sú našuchovačky, šľapky a tiež papuče
s prackami. Samozrejme výnimkou je ortopedická obuv.
Obutie von. Pozerajte predpoveď počasia. Nestane sa Vám, že do slnečného dňa obujete
dieťaťu celé nevzdušné topánky alebo do daždivého sandále. Taktiež si radšej na značku
zaveste oblečenie aj teplejšie aj letné. Stáva sa totiž často, že musíme deťom zháňať
oblečenie z našich starých zásob v MŠ, lebo inak by nemohli ísť von.
A najdôležitejšie nakoniec.
Otázky:
- Rozprávam sa s dieťaťom o materskej škole?
- Vysvetlil som mu, prečo ide do materskej školy?
- Zvládnem ja sám (sama) odchod dieťaťa do kolektívu?
Na to aby Vaše dieťa zvládlo odlúčenie od rodičov od rodiny musí byť v prvom rade
psychicky a fyzicky zrelé. Odborníci presne stanovili toto obdobie na vek 3 rokov.
Prikláňame sa k tomuto názoru a z praxe vieme, že čím sú deti mladšie, tým ťažšie
preklenú toto prelomové obdobie. Buďme empatickí a vžime sa do detskej dušičky.
Od narodenia sú deti pri maminke a ockovi, pri blízkych členoch rodiny, ktorí sú tu len
a len pre nich. Deti sú šťastné a spokojné. Majú všetok Váš čas a pozornosť. Prídu
do kolektívu kde je 20 – 24 takých detí ako sú ony. Všetky potrebujú citlivý, milý prístup,
pozornosť, pomoc, pohladenie, popestovanie. V materskej škole majú však všetky tie deti,
Vaše deti iba jednu náhradnú maminku. Maminku pre všetkých. Je veľmi ťažké zvládnuť
toto všetko aj pre nich, aj pre nás, aj pre Vás. Zvládneme to, nebojte sa! Postupne trpezlivo,
bez negatívnych emócií.
V prvom rade je dôležité aby ste dieťa nestrašili rozprávaním typu: “Veď počkaj v škôlke
budeš musieť, toto, tamto...!“ Absolútne nevhodné je sa tomu nadmieru venovať a stále
sa dieťaťa vypytovať či sa do škôlky teší a podobne. Nie! Odchod do škôlky musíte
dieťaťu vysvetliť ako normálny prirodzený jav, ktorý je pokračovaním a postupom
v ďalšom jeho živote. Nie nejakou tragédiou. Skrátka: „Vieš, ja teraz budem chodiť
do práce, medzi ujov a tety, ty budeš chodiť do škôlky medzi detičky.“ Viac sa k tomu
nevracať, neprplať sa v tom.
Ďalšia vec, ktorú treba zvládnuť bez emócií je rozlúčka v chodbe MŠ.
Odporúčame si dať poslednú pusinku a objatie pred dverami do budovy MŠ, nie
pred dverami do triedy. V chodbe dieťa už len prezliecť, zakývať, šup do triedy...
a odchod preč.
Okamžite ako začnete dieťa objímať a pusinkovať pred vstupom do triedy stane sa jediná
vec. Zhoršíte jeho vstup do triedy na 100%. Vy si vlastne viažete dieťa ku sebe. Viete si
predstaviť ako sa musí Vaša ratolesť cítiť, keď ide od maminkiných pusiniek alebo
ocinkovho náručia do triedy plnej detí, kde je pre všetkých len jedna mamina? (na začiatku
ešte len cudzia osoba?) Ďalšia chyba, ktorej sa často dopúšťame je ranné debatovanie
medzi dverami. Čím dlhšie ste ráno s dieťaťom v kontakte, tým viac času má premýšľať
nad tým, čo urobiť aby zvrátilo situáciu. Zvyčajne sa pustí do plaču a ujde z triedy. Ak
potrebujete učiteľke niečo povedať, zaklopte na dvere ešte pred tým ako máte dieťa
pripravené do triedy. Ak netreba, radšej rýchlo dieťa, s ktorým ste sa už rozlúčili prezlečte,
prezujte, dajte do triedy!
Toto všetko čo sme Vám milí rodičia napísali, je len zlomok toho čo nás čaká, ale
veríme že ak tieto naše praktické rady budete aspoň trošku brať vážne, veľmi to
pomôže hlavne Vášmu dieťaťu ale aj Vám a nám.
Vopred Vám ďakujeme za dobrú spoluprácu.